MARIKA: 2009

26,09,2009 / 1998/ vratila som sa domov o 02,00 hod , stretavka po 20 rokoch zo ZS...moje nervy...:-) neverila som aky krasny vecer zažijem s ludmi, ktorých som stretla a stretavam..a ktorých som roky nevidela. Zrazu sa čas presunie..o 20 rokov dozadu. Spomienku utočia na vás a sú príjemne, aj ked vtých rokoch pred....boli aj zle.Teraz sa to otočí a človek pochopí vyznam...všetko zlé je aj na niečo dobre...Srdce vám poskočí ked vidíte tolko krásnych ľudí ktorí na vás nezabudli...ktorí pri vašom otvorení dverí zajačali od radosti..."a predsa prišla"...Hreje to....a tento moment je na nezaplatenie. Hlavne v období keď je hektično okolo vás abnormálne...až nezvládnutelne...keď máte za sebou jednu z najtažších etáp života. Ale po tažkých skúškach života si človek povie..zvladol som to....a znova nachadzam vyznam slova ludí ktorí ked som mala presne o 20 menej hovorili...človek si aj na šibenicu zvykne. ...Je to tak...musim znova a zas potvrdiť že je to tak...A myslim, že ma toho ešte mnoho čaka. Ale prežijem a znova si z toho niečo dobre odnesiem. Ťaží ma na srdci aj divadlo a vzťah k tomu a musim to tu spomenúť lebo chcem. Mám výčitky a trápi ma to nie len kvôli moju vzťahu k divadlu ako takému ale aj k ľudom ktorých mám rada, a ktorým som možno podhodila nejake to poleno pod kolena. Mrzi to ale ja viem ze to bola nutnosť ktorá sa dúfam už opakovať nebude, a dúfam že sa to čoskoro zmeni. No mám rada divadlo...mám rada Hambalek...a najviac mam rada tých ľudí ktorí na mňa pozerajú v tomto obdobi dosť krivo...Ale chapem a beriem..a mrzí to.No viac zla by som urobila keby som toto obdobie neurobila takým akým je. Pár ľudí to pochopilo na moje počudovanie tí od ktorých by som to ani nečakala...a verím že to pochopia aj iní. A kedže je dnes 26,09, vratim sa o 11 rokov späť. Kedy nie sice o 02,00 rano / ako som sa dnes vratila domov zo stretavky/ ale o 14,00 hod sa narodil moj syn Samko. Preto ...ako čas leti...Rano ma zobudil a hovorí mi mami....taký som rad...že si doma...a taký som rad že mám dnes narodky...a mám ťa rád. Najkrajší pocit matky ked vidí pred sebou ...dieťa ktoré...z malinkeho urevaného ...živého striebra...vidíte pred sebou...Chlapca ktorý si už podáva ruku s pubertou..ktorý si presadzuje svoje nazory...ale ktorý je spontanny...ktorý cíti...a to čo som do neho 11 rokov tlačila...aby sa nebal svoje city pomenovat..a vyjadrovat tak ako su...Zrazu sa vám premietne 11 rokov...a on vám uprimne povie ako sa teší...a ako vás má rád...26,09, nebol pre mňa ľahký...tak ako pre každú ženu....ktorej sa rodí dieťa....a myslela som, že už taký hrozný deň nechcem zažiť...no ...ako čas letí...zabudla som...teším sa z toho tažkého a pritom tak krásneho dňa...že mám a môžem vychovávať Samka....človeka...z ktorého verím že rastie krásny či ducho a či telom...človek..na ktorého som už teraz hrdá. Ja ...len tak....alebo ako čas leti......